Martu poznám možno o niečo lepšie ako ty, milý čitateľ týchto riadkov. Nevnímam ju len ako cestovateľku, kamarátku a novinárku, ale aj ako človeka, ktorý si dáva záležať na veciach, ktoré robí. Dalo by sa povedať, že nestačí byť na 100 percent, ale chce tomu dať to jedno percento navyše. Kniha, ktorú držíš v ruke, je plná krásnych príbehov, ktoré majú človečinu, sem-tam sa do toho oprie vtip a štipka úprimného zamyslenia. A keďže na niektorých cestách, o ktorých píše, som bol s ňou, viem, aké sú tie príbehy autentické. Normálne som sa začítal, zaspomínal a uvedomil som si, že ja sám mám čo doháňať v ume písania mojich kníh. A teraz šup, prečítať si jednu z deviatich kapitol. Mne sa najviac páčil Tadžikistan. Alebo Mongolsko? Alebo... Veď sám uvidíš!